Vládna kríza v parlamente
Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“) je podľa môjho názoru v zmysle príslušných ustanovení ústavy a zákona o svojom rokovacom poriadku (350/1996 Z. z.) zaviazaná zvoliť do funkcie predsedu jedného z poslancov. Ten má následne významné oprávnenia. Povinnosť NR SR zvoliť predsedu odvodzujem z toho, že ústava neumožňuje výkon oprávnení predsedu, ak tento právoplatne nezastáva svoju funkciu, tak ako je tomu napr. pri výkone oprávnení prezidenta podľa čl. 102.
Ústava predpisuje NR SR zvoliť aj bližšie neurčený počet podpredsedov, ktorých predseda následne poveruje riadením a organizovaním činnosti NR SR vo vymedzených úsekoch a zastupovaním predsedu. Toto poverenie však nemôže časovo presahovať jeho funkčné obdobie. V opačnom prípade by podpredsedovia zastupovali neexistujúceho a pritom nezastupiteľného predsedu.
A to sa práve stalo. Predseda NR SR Pavol Hrušovský odstúpil a dištancoval sa tak nie len od doterajších koaličných spojencov vo vláde ale aj od zodpovednosti za výkon najvyššej ústavnej funkcie v ústavodarnom a zákonodarnom orgáne. Riešenie našiel v rozhodnutí, ktoré dostalo č. 1491 zo 7. 2. 2006 a poveril ním podpredsedu NR SR Bélu Bugára výkonom právomoci predsedu ustanovenej v čl. 89 ods. 2 ústavy. Urobil tak s odvolaním sa na čl. 90 ods. 1 ústavy a § 44 písm. b) zákona č. 350/1996 Z. z. o zastupovaní predsedu podpredsedami. V zmysle poverenia by teda mali na podpredsedu B. Bugára prejsť ústavné oprávnenia: zvoláva a riadi schôdze, podpisuje ústavu, ústavné zákony a zákony, prijíma sľub poslancov, vyhlasuje voľby do NR SR, voľbu prezidenta a voľby do orgánov územnej samosprávy, vyhlasuje ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta SR, vykonáva ďalšie úlohy, ak tak ustanoví zákon. Ďalšie úlohy, vyplývajúce zo zákona sú napríklad: reprezentuje NR SR navonok, môže sa zúčastniť rokovania osobitných kontrolných výborov pre kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva.
Poverenie bývalého predsedu P. Hrušovského pre podpredsedu B. Bugára nezahŕňa ustanovenie čl. 89 ods. 3 ústavy, podľa ktorého predseda NR SR ostáva vo svojej funkcii aj po uplynutí volebného obdobia, kým si NR SR nezvolí nového predsedu. Následne ako doterajší predseda prijíma sľub nových poslancov a riadi ustanovujúcu schôdzu NR SR až do zvolenia nového predsedu. B. Bugár tak zostane vo funkcii (len) ako podpredseda.
Národná rada Slovenskej republiky svojim uznesením č. 2119 zo dňa 8. 2. 2006 vzala na vedomie, že poslanec Pavol Hrušovský sa vzdal funkcie predsedu a výkonom právomocí poveril podpredsedu NR SR p. Bélu Bugára. Ten podpísal uvedené uznesenie za značkou v. z. (v zastúpení), svojim menom a funkciou predseda. B. Bugár sa tak stal „zastupujúcim predsedom“ alebo akýmsi nevoleným „polopredsedom“, ktorý vykonáva svoju funkciu nie z vôle ale s iba s vedomím NR SR. Voľba predsedu to nebola aj keď „za“ hlasovalo 131 zo 134 prítomných poslancov, čo bol dostatočný počet aj na riadne zvolenie predsedu.
Stavu, keď ústavodarný a zákonodarný orgán nemá v dôsledku veľkej vládnej koaličnej krízy ústavou predpísaného predsedu bolo možné zabrániť len riadnym zvolením nového predsedu. Tu sa však politické riadenie štátu dostalo do pasce; v dôsledku malej koaličnej nedôvery sa nenašla politická vôľa na riadne zvolenie predsedu v osobe B. Bugára. No, a pravdepodobne úplne nereálne bolo zvolenie iného, napr. opozičného politika, ktorý by sa mohol venovať svojej parlamentnej funkcii bez ohľadu na pnutie vo vládnej koalícií.
Komentáre