ban.blog.sme.sk

            Súkromná televízia, ktorá vysiela na Slovensku si  pre svoj názov  vybrala francúzsky šľachtický titul. Tento a niekoľko jej ďalších počinov som  považoval za gýč. Nič strašného len gýč ku ktorému sa Karel Čapek vyjadril takto: "Gýč je umelecké dielo, ktoré vlastne nie je umeleckým dielom, aj keď sa tak tvári, je to vyhovenie populárnemu vkusu: je to ohavné a úžasne obľúbené: je to páčivé, sentimentálne, frivolné, navoňané a nakučeravené a ostužkované a lacné a módne a sprosté a pohodlné na chápanie a vytváranie: je to skrátka gýč, inak sa to povedať nedá...“.   Pridal by som k tomu, že  to môže byť  počin nápaditý aj remeselne umelecký, ktorého podnetom však nebola umelecká tvorivosť ale nedostatok náročnosti, pokory a sebakritiky, ako aj neodolateľná objednávka. Gýč diváka nenúti myslieť a nepozdvihuje ho ale uspokojuje jeho márnivosť.

Považovať uspokojenú márnivosť za želaný stav ducha môže iba hlupák. Čo ako zjednodušené a primitívne programy šľachtickej televízie  väčšinou neoslavovali hlúposť ako takú. Hlupák však nechce vidieť iba zjednodušený svet. Chce viac. Chce vo svojej televízii vidieť iných hlupákov, ktorí sa za svoj stav nehanbia. Prečo aj, veď si hlúposť dali pozlátiť!? A lákajú na ňu ďalších, tak ako mäsiar motivoval svojho psa ťahať ťažkú káru kusom starej klobásy, na ktorú ten nemohol dosiahnuť! 

Šľachtická televízia často vyhovovala márnivým. Televízia, ktorá vytvorila a ďalej seje plevel absolútnej (aspoň zatiaľ) hlúposti bude obdivovaná nie len z márnivosti ale aj z  hlúposti všetkých  Jej-sejovcov.

Len s tou reklamou na vysoké úroky z vkladov, ľahké pôžičky a podobné vymoženosti by TV IchHlúposťSejúca mala byť opatrnejšia. Televízny divák, ktorý zostane po návšteve exekútora bez televízora, nie je žiadny divák.

V Bratislave 16. 3. 2005